Profesionálne športové kluby na Slovensku stoja pred apokalypsou

Autor: Radovan Sloboda | 19.4.2018 o 14:09 | (upravené 19.4.2018 o 17:49) Karma článku: 2,14 | Prečítané:  1159x

Mal to byť prelomový zákon slovenského športového neba. Okrem mnohých zásadných zmien, pre športovú obec rozhodne prospešných, priniesol aj svoju časovanú bombu.

Zákon o športe vstúpil do platnosti od 1. januára 2016. Zaviedol aj definície pracovných vzťahov v športe a práve vzťah medzi hráčom a klubom robí dnes všetkým zainteresovaným na čele vrásky. Bombou pred výbuchom sú úľavy v pracovnom vzťahu profesionálneho športovca so svojím zamestnávateľom – športovou organizáciou. Ide predovšetkým o kluby kolektívnych športov.

Profesionálni športovci podľa právnej úpravy danej §4 Zákona o športe môžu od 1. 1. 2016 vykonávať svoju činnosť:

  • Na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce §35 Zákona o športe,
  • Na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu4) v rezortnom športovom stredisku (napr. ako vojaci),
  • Ako samostatne zárobkovo činná osoba. (ľudovo ako živnostníci).

Časovaná mína – úľavy

Píše sa rok 2016, všetko vyzerá fajn, kluby a športovci sa zoznamujú s novými pravidlami a tešia sa z nových úľav. Od 1. 1. 2016 dostáva každý profesionálny športovec vykonávajúci svoju činnosť pre klub na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu významné úľavy na odvodoch. Na základe prechodného ustanovenia (§ 293, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení) športová organizácia neprihlasuje zamestnanca – hráča do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a neplatí teda za neho ani odvody (pre úplnosť treba povedať, že športovec však musí mať zabezpečené zdravotné poistenie iným spôsobom). Úhrnom ide o 4 % + 9,4 % z hrubej mzdy zamestnanca – športovca plus 10 % + 25,20 % odvod zamestnávateľa – športovej organizácie. O túto nezanedbateľnú časť ceny práce sú v súčasnosti zvýhodnené športové organizácie voči ostatný zamestnávateľom. Priam sa natíska zásadná otázka – je profesionálny športovec iný ako bežný zamestnanec?

Každé nesystémové opatrenie je iba odložením problému na neskôr. V tomto prípade výhoda športových organizácií zamestnávajúcich športovcov na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu voči ostatným zamestnávateľom končí 31. 12. 2018. Mnohých možno napadne riešenie – urobíme so športovcami zmluvy ako so živnostníkmi a odvody sa stanú ich problémom. Je tu však zásadný háčik. Aj keď staré zmluvy uzatvorené pred 31. 12. 2015 mohli dobehnúť do 31. 12. 2018, zákon od 1. 1. 2016 neumožňuje uzatvárať zmluvy so športovcami ako samostatne zárobkovo činnými osobami pri tých činnostiach, ktoré vykazujú znaky závislej práce. Závislú prácu definuje Zákonník práce v § 1 ods. 2 takto: závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Podčiarknuté a zhrnuté. Znaky závislej práce napĺňajú športovci hlavne kolektívnych športov a títo športovci môžu po 1. 1. 2016 poberať príjem už iba na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Na tieto zmluvy po 1. 1. 2019 už nebude existovať doterajšia úľava na odvodoch.

Mína začína vybuchovať

Jedným z prvých profesionálnych klubov, ktorý ohlásil koniec činnosti, je basketbalový Good Angels Košice. Dlhy hokejového Slovana sú známa záležitosť, v kuloároch sa hovorí o ďalších kluboch. Predstavme si, že extraligový klub dáva teraz na výplaty hráčom 2 milióny eur ročne. Ak bude chcieť príjem hráčov ponechať na rovnakej výške, bude musieť po 31. 12. 2018 zohnať na výplaty už 3 milióny eur. Viete si predstaviť takúto nálož? Vývoj situácie je v tomto momente ťažké predpovedať. Tlak na riešenie situácie od profesionálnych klubov a športových združení v kolektívnych športoch, akou je napríklad Únia ligových klubov, určite príde.

Predĺžime iba odpočet výbuchu alebo príde systémové riešenie?

Riešenie majú v rukách politici. S ohľadom na stav politickej scény na Slovensku a neochotu prijímať systémové riešenia je možné očakávať jeden z nasledovných scenárov alebo ich kombináciu:

Prvý – predĺži sa súčasný stav úľav z neplatenia odvodov o nové obdobie.

Druhý – odvody na základe zmlúv o profesionálnom výkone športu sa zafixujú na stanovenú hornú hranicu. V susednom Maďarsku je to minimálna mzda.

Tretí – odvodová výnimka sa prekvalifikuje na každú novú zmluvu. V praxi to bude znamenať, že úľavy dostane na stanovené obdobie každý športovec na svoju prvú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Variant málo pravdepodobný.

Štvrtý – zavedie sa takzvaný superodpočet. Od superodpočtu sa očakáva viac peňazí v športe, čo by malo sanovať zvýšenú cenu práce. Sponzor dostane možnosť zahrnúť do svojich daňových výdavkov vyššiu sumu, ako je poskytnuté sponzorské. Uvažuje sa o 10 – 100 % navýšení poskytnutého sponzorského. Ale nevedno, či superodpočet schválený bude, nevedno v akej výške a už vôbec nevedno, aký skutočný bude jeho efekt.

Piaty – zotrvá sa na súčasnej dikcii zákona, úľavy a výnimky skončia k 31. 12. 2018.

Paradoxne „likvidačné“ piate riešenie je možné označiť ako systémové. Dôvodom je zrovnanie nerovného stavu medzi zamestnávateľmi – športovými organizáciami a ostatnými zamestnávateľmi a takisto zamestnancami – športovcami a ostatnými zamestnancami.

Jestvuje ešte jedno systémové riešenie, ktoré nebude zvýhodňovať jednu skupinu zamestnancov pred druhými, riešenie, ktoré  bude platné pre všetkých zamestnávateľov rovnako. Nájdeme ho v programe strany SaS, nazvanom Agenda 2020, bod 2.1.4. Konkrétne ide o zrušenie definície závislej práce v Zákonníku práce. Toto opatrenie by v tomto prípade znamenalo, že športovcom a klubom by zákon dával možnosť dohody, či sa ich vzťah bude odvíjať na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (iný typ pracovnej zmluvy) alebo budú za klub športovať ako samostatne zárobkovo činné osoby (podobne ako živnostníci). Rovnako by táto možnosť dohody platila pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, nielen pre športovcov a športové organizácie.

Záver:

Záujmom všetkých by malo byť prijatie systémového a trvale udržateľného riešenia. Ak sa vydáme cestou odvodových úľav a superodpočtov, bude nevyhnutné prijať celospoločenský konsenzus, že šport nie je štandardným zamestnaním tak, ako ho poznáme v obchodných spoločnostiach, štátnej správe, škole alebo nemocnici.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

O čom vypovedala Jankovská v kauze Búrka a prečo? (video)

Adam Valček o výpovediach Moniky Jankovskej.

Djokovič odmieta vakcínu. Zariadime sa, uisťuje Vajda

Bude pomáhať pri výchove talentov.


Už ste čítali?